malé obozretie sa späť

Prečo som začala?

Možno aj vy máte taký sen preniesť sa v čase. Popozerať po svete v dobách, keď sme tu ešte neboli. Ale boli tu už naši rodičia, starí rodičia a ich starí rodičia. Najkrajšie rozprávky mi rozprávala naša babka keď som ju neviem koľký krát otravovala: „Babi, aké to bolo keď si bola malá? “.

Môj sen sa mi čiastočne splnil – hoci vtedy som to ešte tak nebrala, keď som začala pracovať. Popri svojej práci som mala možnosť poprezerať si staré knihy a nájsť tam rôzne zápisy. Bolo to veľmi zaujímavé. A tak mi skrsla myšlienka pátrať ďalej. 

Hľadala som, kde sa dalo, vypytovala sa a neskôr hľadala hlavne na internete. Objavila som program na tvorbu rodokmeňov, kde som začala vypĺňať jednotlivé kolonky, až sa začalo niečo rysovať. Keď som v hľadaní už bola v koncoch, napísala som do Štátneho archívu v Bratislave, či by mi mohli poslať výpisy niektorých matričných dokladov mojich predkov. Ich odpoveď síce bola, že fyzickým osobám takéto služby neposkytujú, ale potešila ma veta, v ktorej mi odporúčajú hľadať v skenovaných zápisoch starých matrík, ktoré sú na webe zverejnené.  Klikla som na link, ktorý mi priložili a mne sa otvorili ďalšie brány do histórie.

V starých matrikách, ktoré boli niektoré krasopisne napísané, vycifrované až namaľované, ale niektoré aj nečitateľné, som našla väčšinu informácií. Nejaké informácie som mala ešte z ústneho podania, ktoré mi stihla povedať naša babka pokým ešte žila. Tak som kombinovala, porovnávala, lúštila a dozvedala sa nové veci zo starých rokov.

Najväčšou túžbou bolo zistiť, či je pravdou domnienka našej babky, že pochádzame zo šľachtického roku. Vraj naši pra-pra-pra boli šľachtici, vlastnili veľký majetok a pozemky, no jeden z našich pradedov celý majetok prehral v dostihoch. Aká škoda! Mohli sme byť bohatí! Teda my by sme určite bohatí neboli, veď v štyridsiatomôsmom by nám to aj tak všetko zobrali. Zamyslela som sa nad jednou vecou: jeden z mojich   dedkov, ktorý pochádzal práve z tohto rodu, bol prvým predsedom MNV po vojne, pomáhal zakladať družstvo. Keby bol ten majetok mal, ktohovie, ako by to celé dopadlo.  Odovzdal by im ho dobrovoľne? Komunisti, medzi ktorých patril srdcom aj dušou hlavne preto, že pochádzal z chudobných pomerov, boli vtedy nádejou pre mnohých ubiedených ľudí. Aj náš dedko chcel hlavne pomáhať takýmto ľuďom, preto zabezpečoval výstavbu chodníkov, ciest – veď dovtedy sa na dedinách chodilo len po blate a prachu. Bol komunista, ale taký iný –  spravodlivý, ktorý veril v Boha a svoje vyznanie nijako neskrýval. Chodil do kostola a dokonca ako funkcionár MNV pomáhal zabezpečiť financie na výstavbu novej fary v obci. S odstupom času, keď teraz zažívam pohon na komunistov ako na najväčších čarodejníkov, som rada, že sa nedožil nežnej revolúcie. Neviem, ako by to celé prežíval. Za každej éry sú aj dobrí a spravodliví, či už sú červení, modrí, hnedí. Záleží len na charaktere človeka a na jeho svedomí.

Odkiaľ vlastne pochádzame

Ale, vráťme sa k rodokmeňu. Pri  pátraní som zistila, že nielen z otcovej strany  pochádzame z  dediny „D“. Aj predkovia z matkinej strany boli z „D“ aj keď my sme o tom doteraz ani netušili. Dokonca sa aj poznali a ako je v matrikách uvedené, v určitých rokoch boli kmotrovcami.

Každá doba mala svoj spôsob zapisovania údajov do matričných kníh. Mne a možno každému, kto hľadá svojich predkov veľmi pomohli zápisy dodatočné, t.j. pri narodení dieťaťa bol do poznámky dodatočne zapísaný dátum sobáša a meno manžela, ako aj dátum úmrtia. Len škoda, že to nebolo pri všetkých a nedalo sa tak lepšie preveriť totožnosť osôb. Zaujímavosťou bolo aj to, že krásne slovenské mená sa zapisovali v latinčine, alebo v maďarčine (Josephus, Franciscus, Joannes, Catharina, Elizabetha, János …) Dosť dlho som hľadala zápis narodenia nášho pradedka Jarolíma, ktorý bol v matrike uvedený ako Hüronimus. 

Zaujímavosťou sú aj zápisy okolo roku 1857 v knihe sobášených, v ktorých otec ženícha a svedok ženícha dovoľujú uzatvorenie manželstva svojho syna, čo potvrdzuje dominantné postavenie otcov v rodinách aj keď už boli ich deti dospelé. Zvláštnosťou je hlavne to, že tieto súhlasy otcov boli v tom období písané po slovensky, no ostatné údaje boli v matrike zapísané v maďarskom jazyku.
Napríklad naši príbuzní dali takýto súhlas: 

„Dovolujem abi môj sin P….l  K……k Mária sebe za manželku vzal.
B………y Palo otec, L………n Jano svedok.“

Otec urobil vedľa svojho mena krížik + … a bolo!

Minulosť bola doba, kedy veľmi často zomierali malé deti. Neviem si predstaviť prežívanie dní rodičov, ktorým v tom čase  zomreli napríklad zo 4 detí 3 ako maličké. V čase epidémií to boli úmrtia už aj väčších detí, ktoré zomreli rodičom v jednom mesiaci aj 2-3. Dokonca  jedným naším pra-pra zomreli dve deti v jeden deň. 

A veru sa v tom čase dosť často vyskytovali aj narodenia detí nemanželských, ktoré sa zapisovali do matriky ako „ilegis“ alebo „ilegitimus“. Aj naše dve pra-pra-pra boli „prespanky“, jednej dieťa zomrelo ešte maličké.

Pri pátraní som sa aj pobavila, hlavne pri preklade rodov, kedy mužský rod bol zapísaný ako „samec“, osoby ženského pohlavia ako „samica“.

Žili v rovnakej dobe.

Pri pátraní predkov mi prešlo „očami“ veľmi veľa ľudí. Ak by  sme sa mali stretnúť v rovnakom čase, určite by sme zaplnili sálu kultúrneho domu. Zaujímavé bolo sledovať, ktorí z našich predkov boli vrstovníci. A niektorí o tom ani nevedeli.

Predkovia v 3. generácii (8 osôb): 

Sú to naše babky a dedkovia, ktorí žili v období rokov od 1880… 

Predkovia v 4. generácii (16 osôb): 

V tomto období sa matriky písali najprv v latinskom, neskôr v maďarskom jazyku. Naši predkovia tejto generácie žili v období od roku 1850 …

Predkovia v 5. generácii (30 osôb): 

Aj keď by tu malo byť uvedených 32 mien, v tejto generácii má naša rodina výnimku. Nakoľko deti súrodencov L…………h sa ako bratranec a sesternica zosobášili, ich starí rodičia sú tie isté osoby. 

V tomto období sa matriky písali v latinskom jazyku. Pri predkoch tejto generácie sa mi nie vždy podarilo zistiť presné dátumy ich narodenia, odvodila som ich z iných dostupných údajov. Napríklad v sobášnych listoch sa uvádza vek nevesty a ženícha. Takže tu vieme aspoň rok narodenia. Tam, kde sa to nedalo zistiť, som len odhadom uviedla, v ktorom období sa pravdepodobne narodili (rodičmi sa stali približne 20-25 roční). Úmrtia týchto ľudí sa mi tiež nepodarilo zistiť, nakoľko už si ich nikto nepamätá a ani na náhrobných pomníkoch nie sú už uvedené. Žili v o období od roku 1830 …

Predkovia v 6. a starších generáciách

Pri niektorých predkoch sa mi podarilo zistiť aj staršie generácie, ktoré žili koncom 18. storočia, teda v rokoch od 1790-1795…

Matriky, ktoré sú dostupné a zverejnené na internete sú z obdobia od 1700, v niektorých prípadoch sú zverejnené až novšie zápisy ako v r.1700. Najnovšie zápisy sú z roku 1902. Novšie zápisy sa vzhľadom na legislatívu môžu zverejniť až po uplynutí 100 rokov. Preto sa mi nepodarilo zistiť niektoré dátumy narodení a úmrtí a sú len približné. 

Vďaka týmto údajom sme sa dozvedeli niečo viac o našich príbuzných z 18. storočia. Zachytené sú údaje 19., 20. a 21. storočia- obdobie presahujúce 300 rokov…

Čo dodať na záver…

Podklady do rodokmeňu som okrem starých matrík čerpala z ústneho podania tých, ktorí si určité veci pamätali a pamätajú, niektoré sú z mojich spomienok. Aj keď niekedy si hovorím, že lepšie je nič si nepamätať, nespôsobí mi to aspoň problémy s tými, ktorým skutočná história nevyhovuje. Ale fakty je treba zachytiť bez prikrášľovania a zmien. Históriu nezmeníme tým, že na niečo radšej  zabudneme.  A aj preto je dobré fakty dať na papier aj pre naše deti a vnúčatá. Aj keď tvorba „môjho“ rodokmeňu nie je na profesionálnej úrovni, mňa to bavilo. Dúfam, že čítanie týchto rozprávok zo života zaujme naše deti aspoň tak, ako mňa zaujalo ich hľadanie a spisovanie.